reklama

Môj známy génius

Sedel som v električke jemne rozvalený po práci na ceste domov. Cestujem ňou veľmi rád, pretože jej trasa vedie centrom Prahy a ja milujem sledovať cez okno veci naokolo. Zapadajúce slnko v kombinácii s ľuďmi rôznych národností, veku, farby pleti a jazykov tvorí úžasnú atmosféru Pražského podvečera. Asi v polovici cesty nastúpil postarší muž. So svojimi dlhými vlasmi, fúzami a bradou pripomínal stroskotanca na ostrove. Oblečenie ktoré zrejme nebolo z najnovšej letnej konfekcie nejakej ,,in,, značky dávalo pocítiť že sa asi nejedná o riaditeľa úspešnej finančnej spoločnosti. Topánky bez šnúrok a zhrbená chôdza daného pána, vytvára úsudok u ľudí že sa musí jednať o bezdomovca.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Z hlučného davu sa chtiac-nechtiac stal centrom pozornosti. Niektorí jeho prítomnosť prijali posmeškami, hlavne mladšia generácia, iný sa začali tváriť ako uhorky v kyslom náleve. Najskúsenejší ,,pražáci,, si pre istotu skontrolovali či neprišli o svoje peňaženky snažiac sa ich rýchlo ukryť na bezpečnejšie miesto. Pravdu povediac, ten pán nikomu nič neurobil (dokonca vôbec nesmrdel), nikomu nezavadzal, iba spokojne stál snažiac sa presunúť tam, kam potrebuje. 

Možno jediný som neupriamil svoju pozornosť na neho ale práve na ostatných cestujúcich a neveriacky gúľal očami. Chvíľkami som ľutoval, že som s úsmevom pustil sadnúť postaršiu pani, ktorá začala viesť monológ v štýle ,,vyhoďte ho von!,, Pár ľudí ktorí neboli z kategórie vyššie uvedenej, sa snažilo pána ignorovať.


Keď som býval v Prahe iba pár týždňov, tešiac sa zo svojej každej jazdy do práce cez ,,Václavák,, a sledujúc každú drobnosť ako malé dieťa čo ma zaujala, zaujala ma aj jedna spolujazda. Týkala sa jedného nie veľmi upraveného muža ( zarasteného a špinavého od farby), ktorý držal v ruke veľký obraz a cez neho mal prehodenú plachtu. Odvtedy som ho stretol ešte niekoľko krát, väčšinou po práci na ceste domov a mne vždy vŕtalo hlavou, čože to za poklad si stále so sebou nesie. Asi to bolo šťastie, alebo sa to tak malo stať, ale raz keď už vodič zacengal ( jedná sa o obľúbenú činnosť pražských elektičkárov ) na znamenie odchodu zo zástavky, sa môj pohľad upriamil na známeho muža držiaceho opäť svoju cennosť v ruke. Vtedy zafúkal silnejší vietor plachta sa nadvihla a mne vyrazilo dych. To čo som pod plachtou zbadal ma ešte asi desať minút prinútilo sedieť úplne zmeraveného. Ten obraz bol neskutočne nádherný. ,,Ak ho kreslil ten chlap tak musí byť génius,, vravel som si! 

Medzičasom som sa od pár mladších umelcov dozvedel, že ten dotyčný neupravený pán ním skutočne je. Je to miestny samotár, ktorý sa takmer s nikým nerozpráva, nikdy od nikoho nič nechcel a nikomu nič neurobil. Jediné čo robí je to, že neskutočne miluje plátno, farby a štetec. Dokonca som sa dozvedel, že v skutočnosti nie je ani tak chudobný ako pôsobí a že jeho obrazy majú hodnotu zlata. Pre neho to však nič neznamená. Z času načas vraj čosi predá, ale to len ak ho niekto uprosí a preto aby v pohode prežil. Ponuky od galérií vehementne odmieta, vraj sa nechce zapredať a takto je šťastný. Šťastný ak má svoju fantáziu a všetky potreby aby mohol maľovať. 

Dnes po dlhšom období sedím v električke rozvalený po práci na ceste domov. Zapadajúce slnko v kombinácii s ľuďmi rôznych národností, veku, farby pleti a jazykov tvorí úžasnú atmosféru Pražského podvečera. V polovici cesty nastupuje môj známy génius. Vôbec ho nepoznám, nikdy som sa s ním nerozprával a to či jeho obrazy majú cenu zlata je mi ukradnuté. U mňa ma veľký rešpekt preto že dokáže milovať štetec viac ako sa ľudia dokážu medzi sebou. Vzbudzuje pozornosť viac negatívnu ako by si zaslúžil. Z hlučného davu sa chtiac-nechtiac stáva centrom pozornosti. Niektorí jeho prítomnosť prijímajú posmeškami, hlavne mladšia generácia, iný sa začínajú tváriť ako uhorky v kyslom náleve. Najskúsenejší ,,pražáci,, si pre istotu skontrolovali či neprišli o svoje peňaženky snažiac sa ich rýchlo ukryť na bezpečnejšie miesto. Gúľam očami, lebo mi je trochu ľúto že ľudia už nemajú záujem čítať knihy so škaredým obalom. 

Pýtam sa, naozaj je pre ľudí dôležitejšie oblečenie a výzor človeka ako jeho hodnota? Asi sa to dnes nedozviem, ale viem, že dnešná cesta domov bude pre mňa znamenať viac ako si ostatný ,,géniovia,, vo vozni dokážu predstaviť...

Juraj Tužinský

Juraj Tužinský

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...chlapec v tele muža...chlapec ktorý nechce byť nikým iným ako tým kým je...občas šťastný občas smutný ale stále sám sebou... Zoznam autorových rubrík:  DOSPIEVAM(NE)VŠEDNÝ DEŇV ZNAMENÍ LÁSKY

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu